Fanny – o kreslení zvierat

od | 29. 06. 2021 | Kozmonautka tvorí | 4 komentáre

Zvieracia srsť = nočná mora pri kreslení. Teda, nemusí to tak nutne byť. Veď koho by bavilo venovať čas niečomu, pri čom vlastne trpí? Naučte sa jeden zo spôsobov, ako si to zjednodušiť, a baviť sa pri tom. Okrem toho som narazila na myšlienku, ktorá bude pre vás zaujímavá, nech sa už zameriavate na akýkoľvek spôsob výtvarného prejavu. Čo myslíte, prečo nám pomôže, ak zaradíme do našich životov skicovanie?

*

Ďalším pánom na holenie sa stáva tentoraz môj králiček. Pôvodne som premýšľala, či fakt stojí za to písať o niečom, čo mi trvalo vytvoriť necelé dve hodinky, ale napadlo mi spomenúť niečo presne v súvislosti s týmto, čo by sa inam už nehodilo.

Našli sme si k sebe cestu vďaka inzerátu na stránke nášho mesta, a tak nejako som tušila, že toto bude môj kamarát. Po dlhom čase bez králika sa tak u nás zabýval tento chlpáč. Býva s nami už sedem rokov a obľúbil si ho aj malý braček, čo bol dôvod, prečo mi napadlo ho raz len tak prekvapiť, kým sa hral vonku. Tentoraz to teda nie je žiadna snaha o umelecké dielo, čo môžete koniec koncov aj vidieť, len pokus v čo najkratšom čase verne napodobiť predlohu.

na trávičke, rok 2014

Pridám vám sem najprv moju kresbu náhodného škrečka z netu (tohto), možno ste na obrázok už v minulosti narazili, akurát ho neviem dohľadať vo väčšom rozmere – akoby sa všetky obrázky spred desaťročia prepadli pod zem. Ospravedlňte nekvalitnú fotku, pred pár rokmi môj starý mobil ešte nedokázal vytrieskať potenciál zaostrovania. Čo myslíte, prečo vyzerá tak dvojdimenzionálne? Dva roky predtým sa mi podarilo nakresliť obstojný portrét, no ten zvierací tak celkom nevyšiel, ako môžete vidieť. Ako sa mi podarilo zajačika „odkopírovať“ za zlomok z času, ktorý som strávila nad týmto škrečkom?

škrečok

Iste, ako každá zlá kresba, aj táto má problém najmä s proporciami. Metóda kreslenia pravou hemisférou má svoje výhody, no pomerať si pár záchytných bodov nie je na škodu. Niekedy nie potrebné zameriavať sa na úplné detaily a zachytávať každý odtieň farby. Keď sú proporcie zlé, nezachráni obrázok už nič. Najmä v časovej tiesni, napr. na hodine v škole, by som sa dnes sústredila ešte pred samotným kreslením viac na meranie vzdialenosti dôležitejších úsekov (vzdialenosť očí, uší, ale aj napr. vzdialenosť očí od papuľky, či uška od srdca). To ale neznamená, že používam pravítko a počítam milimetre. Nie, Fannyho som odhadovala voľným okom, no dbala som na presnosť vo vzťahu medzi jednotlivými vzdialenosťami. Sedí nielen vzdialenosť očí, ale aj vzdialenosť oka od ňufáka? Sedí vzdialenosť oka od boku hlavy? Výška čela, pomer hlavy k telu? Naposledy pri maľovaní portrétu som použila toto proporčné meradlo, ktoré som vám už aj spomínala aj v článku o tom, ako sa v kreslení rýchlejšie posuniete ďalej. Môžem povedať, že sa mi fakt osvedčilo a namiesto odhadov si s tým teraz viem odmerať proste len vzdialenosť na fotografii, zatiaľ čo opačná, väčšia strana, automaticky nameria rozmer, ktorý po priložení na papier/plátno už len použijete. Na meradle je niekoľko otvorov, do ktorých si posuniete taký dzindzik tak, aby vám rozmer sedel podľa toho, aké veľké má byť vaše hotové dielo. S tým som sa hrala možno polhodinu, kým som si to nastavila podľa predstáv. Ak vás baví tvorba podľa predlohy, skúste zainvestovať do tejto pomôcky.

Ďalej, samozrejme aj výber farieb. Ak ste čítali predošlý článok o kreslení, tak ste možno už postrehli, že to nie je úplne vierohodné. Hlavne v kombinácii s ostrými líniami, keďže reálne subjekty sa z ostrých čiar neskladajú, a nesprávnym tieňovaním, čo je snáď aj celkom vidieť. S ceruzkami, či už grafitovými, alebo farebnými, sa pracuje pomaly a netrpezlivosť sa pri nich nevypláca. Tieňovať musíte v jemných vrstvách, pomôcť si pritom prstom obaleným vo vreckovke alebo roztieratkami, postupne pridávať ďalšiu vrstvu farby, a nebáť sa miešať rôzne odtiene, napr. na oteplenie hnedej pridať trochu žltej. Ak je niečo čierne, riadne pritlačte, najlepšie uhlíkom alebo naozaj čierno-čiernou ceruzkou z farebnej sady. Je v tom rozdiel, pretože „farebná“ ceruzka obsahuje pekný čierny pigment, kým obyčajná grafitová ceruzka sa na odraze od svetla leskne. Schválne, skúste si počarbať papier obyčajnou ceruzkou, a natočte ho oproti zdroju svetla. Taktiež sú dôležité biele miesta, ktoré buď vynecháte, alebo na ne použijete biely uhlík, či silno pigmentovanú bielu ceruzku.

Pridám vám sem ešte jedného veľmi starého džungaráka, na ktorom vidieť úplne tie isté chyby, pritom rozdiel medzi týmito dvomi poslednými obrázkami je cca 8 rokov. Zaujímavé, že? Tu vidieť, že ani prax kresleniu nijak nemusí pomôcť, ak opakujete chyby, o ktorých zrejme ani neviete, že ich robíte. Obidva z nich však spája hlavne ten istý problém – srsť.

Pumpkin, asi 2006

Kreslenie srsti

To, čomu sa treba vyhýbať aj pri vlasoch, je kreslenie jednotlivých chĺpkov. A to, ako môžete vidieť, som presne robila. Je to najväčší žrút času, ešte k tomu zbytočný, keďže zameriavanie sa na jednotlivé chĺpky nikdy k realistickému výsledku nepovedú. Vždy to bude pôsobiť takto, akoby 2D. Nemáte pocit, že by to zvieratko na vás z obrázka „vyskočilo“ a že by ste mali chuť ho reálne pohladkať.

To, na čo sa potrebujete sústrediť, je chumáč, skupina chlpov. Vždy si jednotlivé časti zvieratka poriadne pozrite. Čo ich odlišuje – aký je smer rastu chlpov? Je to miesto vystavené svetlu, alebo je zatienené? Aká je hodnota farieb na danom mieste? Tým myslím, ako veľmi je svetlé, tmavé, či je skôr blízko alebo ďaleko… Ak je blízko, farby sú aj v prípade tieňov svetlejšie. Čím je čokoľvek na obrázku ďalej, tým viac sa farba stráca a má skôr studený, modrastý nádych. Tiež čím je niečo bližšie, má často väčší kontrast, naopak, čím väčšia je vzdialenosť, tým viac sa kontrast stráca. Napríklad biela i čierna v diaľke naberá skôr šedý odtieň a rozdiely medzi takto kontrastnými farbami sa strácajú, a prelínajú. To platí hlavne pre krajiny, no je dobré na to myslieť. Ak to nevidno na zvierati, vždy sa to ukazuje v podobe teplejších tieňov na samotnom zvierati, a v diaľke za ním farby postupne chladnú. Fotka môjho zaja nie je kvalitná, no ak sa na ňu zapozeráte, môžete vidieť, že tráva vpredu má viac žltej, ako tráva vzadu, ktorá je zreteľne chladnejšia. Kožúšok Fannyho vrhá síce sivé tiene, ale tá sivá je stále pomerne teplá a obsahuje nádych žltej.

Na Fannym som nakreslila len zopár vláskov, ktoré ohraničujú nejaký chuchvalec, a ten som nechala prázdny. Dbala som len na smer rastu. Uprostred som kde-tu rozmazala trochu žltej v oblastiach tieňa, a trochu viac som sa povenovala uškám. Vravím, nič svetoborné – teraz, keď mám v zásobe kvalitnejšie fotky, pustím sa určite do mojich zvierat znovu, a znázorním vám to kvalitnejšie, v inom článku.

Ak by som mala dnes kresliť ozaj realisticky, postupovala by som tak, že si najprv podfarbím základnú vrstvu skupiniek srsti. Akrylkami/olejom je to jednoduchšie, keďže sú krycie, na pastelky nesmiete vôbec tlačiť… a vodovky (akvarel), to je kapitola sama o sebe, na samostatnú debatu. V prípade farieb sa môžete k miestu stále vracať a na prvú vrstvu nadviazať ďalšie, detailnejšie, s naznačením jednotlivých chĺpkov. Zväčša vždy pri maľovaní platí, začať najtmavšou, končiť najsvetlejšou (detaily, highlighty). Toto platí aj pri suchých pasteloch, prezývaných aj kriedy, čo je podľa mňa tak trochu nesprávne, keďže zloženie suchého pastelu je maslovejšie než v prípade skutočnej kriedy na tabuľu. Biely pastel v pohode prekryje tmavšiu vrstvu, ak už nie je vyslovene čierna. Pri kreslení pastelkami (ani akvarelom) však toto nejde, preto keď kreslíte, musíte si vždy dať pozor na to, či už je naozaj priestor na najtmavšie, kontrastné farby. Najlepšie je kresliť, ale v podstate aj maľovať, v stredne tmavej hodnote a postupne pridávať highlighty (svetlé zvýraznenia, odlesky od slnka) a tmavé kontrasty.

V prípade kožúška tým môžeme myslieť napr. jednotlivé chĺpky, ktoré sú buď tmavé, a teda na pastelku viac pritlačíte (ak maľujete, tak namiešate kontrastnejší odtieň). Alebo sú svetlé, ako aj v tomto dnešnom prípade, takže ak by som nemala kresliť takto „ilustračne“, ale viac realisticky, použila by som tenkú gumu v ceruzke alebo na baterky, a svetlú srsť nakreslila v podstate gumou. Môže sa to týkať aj svetlých fúzov na tmavom zvieratku. Tie sa dajú tiež jemne vyrezať takýmto skalpelom, ktorý možno v nejakej podobe máte aj doma. Ja ho mám z Ali za necelé 3 €, keďže sa však mení politika objednávania mimo EU krajín, nepridávam link (avšak nájdete ho tam ako craft knife, ak chcete). Pointa je, prechádzať skalpelom po papieri len veľmi jemne, aby sa nenarezal papier, iba vrstva farby. Ideálne teda bude, ak je tá vrstva už celkom slušná, sýta, máte už vymaľované, len tomu chýba pár tenkých chĺpkov, či fúzikov. V pohode si ale vystačíte aj s tenkou gumou. Odporúčam sa inšpirovať týmto videom, na ktorom presne uvidíte príklad toho, čo píšem.

Netvrdím, že Fanny dopadol nejako úžasne, ale za tú možno hodinu sa mi podarilo zvýrazniť to, čo bolo potrebné, a v ostatných prípadoch chýbalo. Odhadla som proporcie, tie farby sa myslím dali aj lepšie, ale nešlo o hyperrealistické dielo, vlastne o dielo vôbec. Bračeka to potešilo, paclo sa to na chladničku a to stačí. Pridám sem fotku znova, aby ste si ju mohli zväčšiť, keďže pri ilustračnej fotke to nejde (škoda).

Navyše pozor, tento obrázok je úplným príkladom toho, že biely kožuch v skutočnosti nikdy nie je biely. Keď v grafickom programe prejdete po fotke kvapkátkom (alebo v Chrome sa dá nainštalovať rozšírenie ColorPick Eyedropper), zistíte, že snehovo-biely odtieň by ste na králičkovi hľadali márne. Všetko sú to odtiene smotanovej, žltej, modrej dokonca fialovej, červenej… a pri hyperrealistickej kresbe na to musíme dbať. Rozumieť farbám a vedieť ich pozorovať je naozaj dôležité. Samozrejme, ani čierne zvieratko nie je „čierne“, rovnako ako aj hnedá farba sa skladá z desiatok rôznych odtieňov a hodnôt, ktoré môžeme použiť.

Fanny

Pre zaujímavosť sem ešte vložím jednu staršiu kresbu (podľa tejto predlohy). Nájdete na nej chyby, ktoré sme si vyššie opísali?

zajko, 2014

Pridala by som ešte jednu, a to prílišné skupinkovanie tej srsti. Možno to trochu vyvracia, čo som vyššie písala, ale všimnite si, že sú medzi jednotlivými farebnými poľami veľmi ostré hranice. Keďže, znova zopakujem, žiaden živý tvor ostré hranice nemá, je potrebné ich poriadne vytieňovať a pridať tenkou gumou aj pár vláskov. Vidím tu, že obrázok nemá vrstvy, je nakreslený „na prvú šupu“, na ceruzku som tlačila. Aj čo sa týka toho srdca, nie je dobré, keď takto vidieť stopy po ceruzke. Značí to zase len fakt, že som nepracovala vo vrstvách a na ceruzku tlačila. Pri vyfarbovaní si vyskúšajte jednu vec: Vyfarbujte bokom ceruzky, nie jej hrotom. Keď vypĺňame plochy hrotom, vidno po nás potom presne takéto stopy.

Inak hm hm… ak ste sa už oboznámili s týmto miestom, viete, že som celkom hlodavcoid. Asi tušíte, že v kreslení zvierat budem málinko repetitívna.

Čmárajme si… len tak

Rozhodnutie nakresliť si Fannyho bolo spontánne, vyskúšať si konečne nakresliť niečo len tak, bez nátlaku na seba, že to musí byť dokonalé. Žiadny stres, len pár ľahkých ťahov. Musím povedať, že to bolo presne ono, a po dlhom čase som si kreslenie užila. Niežeby inokedy to bolo utrpenie, len iste viete ako sa vám pracuje, keď na seba kladiete nároky.

Narazila som celkom nedávno na ešte jedno video o nutnosti viesť si sketchbook (resp. skicár, slovko, ktoré tak neznášam, lebo mi pripomína školu 😀 ). Je v angličtine, čiže ak vám cudzí jazyk robí problémy – pán tam hovorí o tom, ako vám skicovanie tohto typu ako dnešný Fanny pomôže. Nikdy som nechápala, prečo by som to mala robiť. Niečo rýchlo odfláknuť, a posunúť sa na ďalšiu stránku v zošite. Načo? Veď sa môžem do toho pustiť s plným nasadením, vytvoriť niečo, čo bude zase premyslené a plné detailov.

Lenže som sa zamyslela nad opačným pohľadom na vec, a to, že niekedy práve preto si dávame od kreslenia také dlhé prestávky. Nechce sa nám pustiť do nového výtvoru s plným nasadením. A práve vtedy je čas na niečo, pri čom nemusíme mať strach, ak to pokazíme. Čo tak vyskúšať si novú techniku, predtým než ju otestujete naostro, na plátno či drahý papier? Čo tak si nakresliť… zubnú kefku? Dnešný obed? Pohár vody? Presne tie veci, ktoré by ste nikdy neprenášali na plátno, ale pomôžu vám nahliadať na objekty umeleckým okom. Presne vďaka týmto veciam sa môžeme zdokonaliť v proporciách. Dosť ma to nalomilo, začať si tiež kresliť len tak. Niečo, čo sa nikomu nemusí páčiť. Pán vo videu hovorí, že skicár vám môže poslúžiť ako taký vizuálny denník, ktorý čokoľvek znesie. Dáva mi to zmysel, vediem si aj klasický denník, v ktorom sa vypisujem z myšlienok, preto myslím, že by mohla fungovať aj jeho vizuálna forma. Ostatne, všetko, čo tvorím, je len odrazom mojich myšlienok. Niekedy nemám chuť ich spracovať na rozmer 40×50 cm, pritom by si zaslúžili aspoň stránku v takom bloku. V čom spočíva výhoda takéhoto drobca? Môžete si ho brať všade so sebou! Predpokladám, že nie každý je typ, ktorý by si na dovolenke kreslil, ale ak vás prepadne nálada vziať si do ruky pár farebných ceruziek, popisovačov, či malú sadu akvarelov, a zaznamenať si daný moment, je fajn to mať pri sebe. Trénovať si plenér, teda kreslenie v teréne, nemusí byť vôbec na škodu. Aspoň v podobe takéhoto čmárania.

Pekné skicovacie bloky má značka ArtCreation od Talens, do jedného asi vložím nádej. Môžete si vybrať napr. na Kreatívnom raji, je tam celkom pestrý výber. Obsahujú kvalitný, hrubý, teda tipujem, že aj nepresakujúci papier. Do istej miery pravda, nie je to akvarelový papier. Na suché médiá bude ideálny, a ľahšiu vrstvu vodovej farby určite zvládne. Žeby som konečne mala kam čarbať, keď som usalašená u priateľa vzdialeného cez pol Slovenska, a pociťujem výtvarnú abstinenciu?

Sečteno podtrženo, pri kreslení zvieratiek si nabudúce dajte pozor na klasiku ako tieňovanie, hodnoty farieb, proporcie (to platí pri každej predlohe). Pri srsti sa nesústreďte na každý jeden chĺpok, ale na zoskupenia. Kreslite v jemných vrstvách, aby ste prípadne mohli opravovať chyby a pracujte s tenkou gumou. A, vrátane mňa, zapíšme si za uši, že skicovanie nie je strata času, naopak nám môže pomôcť – či už v zdokonalení techniky, alebo ako psychohygiena. Vyhrabme alebo zaobstarajme si kvalitný blok a poďme na to!

4 komentáre

  1. Mišelína

    Zajímavé čtení, já bohužel kreslit neumím vůbec, ale i přesto jsem si to to ráda přečetla, moc obdivuji lidi co kreslit umí. Každopádně jsem se musela pousmát, moje morče by se ti kreslilo naprosto snadno – je totiž bezsrsté 😂😂😂 takže začátečníků mohu doporučit kreslit skinny morčata, nunu potkany, čínské naháče… 😂

    Odpovedať
    • Rowena

      Jeej, tak to si veľmi zlatá, ďakujem. <3 Haha, tak skinny zvieratká by sa mohli kresliť zaujímavo, niekedy si to vyskúšam. 😀 Vidíš, dobrý tip pre začiatočníkov. Dúfam, že to tu uvidia. 😀
      (Inak zrovna tento článok je posledné dni nejak rozbitý, menu je úplne mimo atď. Ak sa ti to tiež zobrazuje rovnako nanič, tak obdivujem, že si tu dokázala napísať koment.)

      Odpovedať
  2. Starling

    Uprimne mi pri kresleni zvirat dela problem ona bila srst. Nikdy poradne nerozumim jaka barva tam vlastne patri. 🙂 Kresleni tradicne zviratek po nacivku neni pro me az takovy problem, ale pri digitalni kresbe se na zviratech vazne snazim nakreslit kazdy chlup. 😀 Tak se snazim najit nejaky styl, kde to delat nebudu.

    Odpovedať
    • Rowena

      Bez zvýraznenia niektorých chĺpkov by to, samozrejme, úplne nešlo, takže dobre robíš. 🙂 Akurát nie je celkom vhodné sa na to sústreďovať tak, ako môžeš vidieť na tých mojich kresbách škrečkov. Treba skrátka aby aj pod tou bielou srsťou bol nejaký farebný základ, napr. tiene, a až na tie gumou či bielym uhlíkom nakresliť chlpy. Čo sa digitálnej kresby týka, mohlo by to vrstvenie byť snáď o niečo pohodlnejšie. Aj keď, mne teda digitálna kresba zatiaľ vôbec nejde, máš v tomto môj obdiv. Určite sa o to pokús! 🙂 Ešte sa do toho určite plánujem pustiť, keďže toto bola len taká „rýchlovka“, a keďže mám stále to šťastie, že mám biele zvieratká doma, tak minimálne zajo sa ešte stane mojim modelom. 😀

      Odpovedať

Priestor na diskusiu

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Všetky články