Od ceruziek si dáme nachvíľu pohov a presunieme sa k mojim začiatkom s akrylovými farbami. Láka aj vás zahrať sa na skutočného umelca a namaľovať si niečo na plátno? Čo vám môžem poradiť, aby vaše prvé zoznamovanie sa s maľovaním nebolo úplne rozpačité?

*

Ak by ste sa kohokoľvek z môjho detstva opýtali, s čím si ma v súvislosti s umením spájajú, boli by to určite klasické grafitové ceruzky. Skoro celý môj život som sa učila kresliť len ceruzkami, v podstate mi to aj stačilo. Pomôcky na kreslenie vás v začiatkoch cenovo nezruinujú, a máte nad nimi plnú kontrolu.

Na jeseň 2018 som rozmýšľala, aký vianočný darček vymyslieť firme, v ktorej som pracovala. Videla som to na nejaký handmade výtvor, no nechcelo sa mi úplne kresliť. Ani by som to nestihla, keďže s ceruzkami sa pracuje precízne a trvá to veľmi dlho. Vtedy sa mi vnukol nápad, že by nebolo od veci vyskúšať úplne nové médium. Navyše, mala som už napozerané nejaké videá Boba Rossa – a bolo „vymaľované“. Čo tak z prdele si splniť detský sník o tancovaní štetcom na bielej bavlnenej tabuli usadenej na maliarskom stojane? Tak sa stalo… a dnes je maľovanie môj preferovaný spôsob tvorenia.

Nákupný zoznam

Prirodzene, s novou aktivitou prichádza zmätok, čo si vlastne zadovážiť, aby to stačilo, však? Určite vám pomôžu články a videá po zadaní napr. „acrylic painting for beginners“ (alebo v slovenčine). Pokúsim sa stručne moju skúsenosť zhrnúť aj tu, ale priznám sa, že umelecké potreby sú tak komplikované, že by si zaslúžili skôr samostatný článok. Hlavne dnes, keď je všetkého tooľko, a ťažko sa v tom orientuje. Aj mne sa stalo, že som si kúpila zopár vecí, ktoré dnes takmer nepoužívam, ale to si overíte len časom. Postupne ako si budete maľovať, sami zistíte čo je pre vás fajn, čo už menej a čo by sa ešte zišlo.

S čím odporúčam začať?

Časom som vychytala nejaký ten zoznam, ktorý by vám mohol byť užitočnou inšpiráciou. Pozor, stále hovoríme o maľbe akrylom, keďže na olejomaľbu by ten zoznam nebol úplne rovnaký. Aj keď každý má svoje preferencie, myslím, že tieto veci vám nebudú smutne ležať v skrinke:

• povrch na maľovanie (klasické plátno na ráme, plátno na lepenke, šepsovaná doska, blok s napr. 10 kusmi plátenného „papiera“)
• sada rôznych tvarov štetcov, na akryl určite z taklonu, pričom najuniverzálnejšie sú podľa mňa ploché (na začiatok si vystačíte aj so študentskou kvalitou, ja som si obľúbila tieto, čakám na tieto, na realistickú tvorbu určite vejár z prírodných štetín, štetec so zaoblenou špicou – v angličtine filbert, na tieňovanie oceníte tzv. mop, na tenké línie script liner a zopár širokých plochých štetcov na veľké nátery a lakovanie)
• aspoň 2 rôzne tvary špachtlí, nejakú špicatú na miešanie farieb na palete, alebo napr. takúto, navrhnutú Bobom Rossom na tvarovanie hôr, vo veľkosti 5 alebo 10, mne to s ňou zatiaľ veľmi nejde
• sadu akrylových farieb, aké sa vám páčia, a keď si toho trošku „odmaľujete“, verím, že rovnako ako ja, budete radšej dokupovať jednotlivé odtiene (ja som kupovala sadu od Royal & Langnickel, ktorú už, bohužiaľ, nikde nevidím)
• stojan, pričom celkom nechápem, prečo sa doma tak „vo veľkom“ používajú tie neskladné drevené, ja v malej izbe nedám dopustiť na takýto skladací, ktorý nezaberá vôbec miesto, a môžete naň položiť až 80cm dlhé plátno
• dva poháre – jeden na špinavú vodu, druhý na čistú, alebo rovno takúto nádobku (ja mám od Royal & Langnickel, ale líši sa len vo farbe) rovno aj so zúbkami na dôkladné vyčistenie štetcov, fakt vám to zmení život
• niečo na čistenie štetcov (ja mám toto tuhé mydlo a alkoholový roztok)
• paleta na miešanie farieb, pričom všimnite si, že odporúčam takúto vytrhávaciu (zaschnutý akryl sa z drevenej vyškrabáva veľmi ťažko, považujem drevenú paletku za zbytočnú investíciu) – tie papierové palety sú potreté niečím zázračným, no ja neustále dookola používam stále len prvú, a to ich je tam 40!
• niečo na zvlhčenie farby, aby neuschla príliš skoro, to jest malinký rozprašovač vody za pár centov (ktorým občas postriekate farby na palete, alebo plátno), no keďže tej vody sa neodporúča používať veľa, kúpte si radšej retardér (spomaľovač schnutia) alebo pomaly schnúce médium – rozdiel medzi nimi ešte vysvetlím
• ak vám na rozdiel odo mňa vyhovuje rýchlejšie schnutie a myslíte, že nebudete potrebovať produkty na jeho spomalenie (rozprašovač však aj tak odporúčam), kúpte si akékoľvek obyčajné médium, napr. lesklé, matné,… a máličko ho primiešavajte do farieb na palete, je to lepšie, než ich riediť vodou
• používajte zásteru či staré tričko, keďže akryl z oblečenia určite nevyperiete (vyskúšané za vás) a stojan podložte napríklad starou plachtou (čo je výhoda, keďže na nej môžu odpočívať mokré štetce)
• nepovinné, ale možno by sa vám zišli všelijaké vychytávky, ako napr. modelovacia pasta, či rôzne efektové pasty so štruktúrou trávnika, kamienkov, piesku, akrylové farby v odtieňoch zlata, striebra (hľadajte od značky Pentart sortiment Delicate Metallic alebo Glamour)

Čo by som vyzdvihla?

Napriek tomu, že som nevedela o akryle skoro vôbec nič, si myslím, že to dopadlo celkom obstojne. Našťastie, strach zo zničenia krásneho čistého plátna ma dodnes viac-menej obchádza, ale viem, že u mnohých je často prítomný. Ak sa vás to týka, nebojte sa. Akrylová farba sa dá pretrieť ďalšími a ďalšími vrstvami, čo vám pre vytvorenie 3D efektu dokonca odporúčam. So štetcom nemusíte byť tak precízni ako s ceruzkou. Uvoľnite sa, pustite si relaxačnú hudbu a nechajte ruky, aby robili svoju prácu.

Neriešila som, aký bude výsledok. Snažím sa stres obmedziť, namiesto toho sa nechávam unášať samotným procesom. Toto musím vypichnúť, pretože ak z maľovania či kreslenia budete pociťovať iba napätie, neprejavíte sa naplno. Má to byť pre vás zábava, oddych. Musíte napozerané techniky ozaj skúšať, aj keď niekedy to chce odvahu a sebazaprenie. Práve tým sa učíme.

Pomohlo mi hlavne to, že som už mala dlhoročný základ v kreslení. Akokoľvek odradzujúco to znie, mali by ste kreslenie trénovať aj vy. Už som počula viacero ľudí argumentovať: „Ale ja nechcem maľovať realisticky, to ma nezaujíma. Chcem tvoriť tak, ako ma povedie fantázia, nie sa limitovať.“ Áno… ale… Kto chce pravidlá porušovať, musí sa ich najskôr naučiť ovládať. A to sa dá práve výborne naučiť pri odkresľovaní (napr. zátišie). Nemusí to byť vyslovene ceruzkami a detailne, ale skúste sa sústrediť a a nepodceňovať aspoň skeč samotného obrazu. Keď je motív zle načrtnutý, nebude sa dať už nijako zachrániť. Platí to najmä pri portréte. Dodržať správne rozmery je úplný základ, ktorý sa tiež stále učím. Realizmus vás naučí dbať na miery, kompozíciu, chápať kontrast, tieň a dopad svetla, hodnoty farieb, miešanie odtieňov medzi sebou, perspektívu, objem… aj keď sa vám to nepodarí hneď. Až keď sa na svojom dielku naučíte chápať, ako farby fungujú, namaľujete potom určite aj zaujímavejší abstrakt. Prirovnala by som to k plávaniu. Tiež sme neboli hneď hodení do hlbokej vody.

Zaujímavosťou možno je, že moje prvé dielko „ever“ som priviedla k životu na čiernom plátne. Musím uznať, na nočné motívy je skvelé. Keďže akrylová farba je celkom hutná a výrazná, na tmavom plátne vynikne.

Čo sa dalo urobiť lepšie?

Dnes vidím na obraze milión chýb. V tom momente som však bola nadopovaná šťastím, že som ho vôbec dokázala dokončiť, a to je to, čo je dôležité. Cítiť sa radostne, že sa vám niečo podarilo. Vtedy to bol pre mňa vrchol kreativity. Bolo to vyčerpávajúcich osem hodín, ale motivovali ma skúšať ďalej.

Na návodoch Boba Rossa je však jeden háčik. Konkrétne som sa inšpirovala, myslím, týmto. Tie videá síce pôsobia jednoducho, ale v skutočnosti až tak „pre každého“ nie sú. Ani za mak sa mi nepodarilo ho napodobniť. Totiž, Bob mal vlastnú značku štetcov, svoju obľúbenú konzistenciu farieb (mimochodom, olejových), ťahy rukou natrénované v desiatkach svojej TV show. Bola som naivná, ale nie, ani tá jeho „jednoduchosť“ sa nedá dosiahnuť pri prvej zoznamke s farbami. Navyše, každý človek má svoje originálne, nenapodobiteľné ťahy. Nikdy nebudete maľovať presne ako niekto iný, a nikdy niekto iný nebude maľovať presne ako vy.

Maľovala som len tak intuitívne, podľa fantázie, čo by som tiež už asi nerobila pri pokusoch o stvárnenie krajinky, či človeka. Používať predlohu nie je hanba. Toto je obrovský mýtus. Prečo? Pretože určite nikdy nedokážeme spamäti odhadnúť svetlo a tieň, hlavne nie na tak zložitých, nerovných objektoch. Obzvlášť, keď každú chvíľu počas dňa je dopad svetla iný.

No, a presne na tom celkom pohorela napríklad tá samotná hora. Sneh na nej sa mi vôbec nedaril zvýrazniť technikou, ktorú mal Bob na kopce vychytenú. Použila som pritom dokonca jeho originálnu špachtľu! Nedokážem to dodnes, a oveľa sebaistejšie sa pri tom piplám s detailným štetcom. Nuž, tak som horu teda nechala zasnežiť trochu viac než sa patrilo.

Pri hore ešte ostaneme. Má nerealistický tvar. Alebo, vy ste už videli niekedy päť identických končiarov v tvare pravidelného trojuholníka takto za sebou? Myslím, že jedine ten úplne najviac vpredu sa celkom na prvý pokus podaril. Ďalej, kopce neevokujú pohľad do diaľky. Ako na to? Skúste sa raz na hory vo vašom okolí zapozerať pohľadom umelca, prípadne si teraz nájdite nejaký obrázok. Čo si všimnete? Čím bližšie je objekt ku vám, tým má ostrejšie, detailnejšie línie a teplejší, tmavší odtieň. Čím je objekt od vás ďalej, tým viac je neostrý, rozmazaný a jeho odtieň je viac studený, až domodra. Toto presne chcete do maľby preniesť. Ja som o tejto teórii vtedy ešte netušila (ako asi o viacerých) a je to vidieť.

Polárna žiara nie je tak žiarivá ako by mohla byť. Na prvý pokus fajn, ale nezdá sa aj vám trochu mdlá? Má to svoje opodstatnenie, nižšie vám vysvetlím správanie sa akrylu. Chcelo to použiť jasnejší odtieň, teda primiešať do neho viac bielej.

Možno ste si neuvedomili, ale v jazierku chýba odraz končiara. Akosi mi to pri maľovaní nenapadlo. Možno ak by som nevynechala tento krok, obraz by vyzeral aspoň o chlp realistickejšie.

Porast stromčekov sa mi tiež nedarilo dosiahnuť na spôsob Boba, ak si všimnete. Myslela som, že mi postačí kúpiť si akýkoľvek vejárovitý štetec, ale nie. Ten môj mal príliš jemný, umelý vlas. Celkom ma už aj chytala únava, tak som ich nakoniec iba naďobkala širokým okrúhlym štetcom s tvrdším prírodným vlasom, aby tam nebolo prázdno. Beztak to pôsobí ucelenejšie, ak celý výsledok je v takom voľnejšom štýle, než by len jeden konkrétny prvok mal kopírovať živú prírodu.

Podpis. Čudovali by ste sa, ako ťažko sa mi kreslili tenké línie, dodnes mám s nimi problém. Tam mi ruka trošku ušla, musela som to nejako zachrániť. Nešlo mi do hlavy: Prečo ostatným sa darí napísať tak tenké línie, a mne, napriek všetkej snahe o jemný pohyb, to nejde? Problém je znova v štetci. Ukážem vám to v článku s obrazom, na ktorom mi robilo problém namaľovať trávu. Našťastie, mám už vymyslenú úhľadnejšiu signatúru. Prečo sa na dielo podpisovať? Pretože je vaše. Je to váš poznávací znak. Určite si ale vymyslite umeleckú alternatívu, nepoužívajte váš originál. Nechcete, aby vám vybielili bankový účet… napríklad.

Ešte niečo o maľovaní

Na plátno sa maľuje dvomi médiami – akrylovými a olejovými farbami. Akryl je pomerne novodobý fenomén, preto všetci velikáni používali na maľovanie práve olej. Osobne s olejom skúsenosť nemám, veľmi ma však láka, napriek jeho nevýhodám. Aké sú medzi nimi rozdiely, a čo by ste ešte mali vedieť?

Olej schne veľmi pomaly. Akryl veľmi rýchlo. To je dôvod, prečo sa mi akrylom niekedy maľuje tak ťažko. Som skôr človek, ktorý na svoj priechod kreativity potrebuje čas, preto si myslím, že s olejom by sme boli určite kamaráti. Olejomaľbu si môžete napríklad nechať rozrobenú a neuschne vám, zatiaľ čo idete dieťa vyzdvihnúť zo škôlky. Dnes sa dajú kúpiť rôzne alternatívy ako rýchlo schnúce, či vodou riediteľné olejové farby, ale klasické úplne zaschnú možno aj po niekoľkých mesiacoch, ak je vrstva náteru hrubá. Rýchle schnutie akrylu má aj svoje výhody, napríklad, že bez zbytočne dlhého čakania môžete začať maľovať ďalšiu vrstvu. Pri maľovaní väčších plôch ma však zradí tým, že kým ešte na plátne nie je úplne suchý, ale nadobúda lepkavosť, nedá sa doňho už rovnomerne primiešať farba. Škaredo sa ťahá a odhaľuje biele plátno, čo pri maľovaní oblohy je dosť problematické. Dialo sa mi to aj na tej žiare, všimnite si na nej čierne fľaky. Keď potrebujem viac času, použijem spomaľovač schnutia, tzv. retardér, viď nákupný zoznam. S ním však treba narábať opatrne a v presnom pomere k farbe, čo mi nie vždy vyhovuje, ale na menšie plôšky sa zíde. Pri poslednom obraze sa mi veľmi osvedčilo pomaly schnúce médium od značky Amsterdam, ktorého môžete použiť koľko chcete a nerozbije to konzistenciu farby. Vrelo odporúčam!

Olej musíte používať vo väčšom, vetranom priestore (najlepšie ateliér). Akryl je zdravotne nezávadný. Olejové farby musíte riediť páchnucim terpentínom, ktorého vdychovanie by vám v malej izbe spôsobilo problémy. Napriek tomu, že existuje aj bezzápachový terpentín. Viem, že existuje v zahraničí aj iný druh riedidla (spirit s citrusovým základom), u nás som ho zatiaľ nepostrehla. Okrem riedidla potrebujete ľanový olej. Maľovanie akrylovými farbami je úplne bezpečné kdekoľvek. To je dôvod, prečo ostávam zatiaľ pri nich, a ďakujem za tento vynález.

Olej sa (logicky) nedá riediť vodou, akryl áno. Zo školy sme naučení riediť napr. vodové farby či tempery vodou, ale s olejovými farbami to nejde. Viď vyššie, potrebujete nejaké riedidlo a ľanový olej. Akryl je síce vodou riediteľný, to však neodporúčam robiť. Maximálne navlhčený štetec. Namiesto vody radšej skúste tzv. médium. Konzistencia farby s ním je krajšia. Postup je ten istý ako s vodou a vodovkami, akurát si medzi namáčaním do média štetec aj umyte vo vode, pred použitím iného odtieňa. Najprv v poháriku so špinavou, potom v druhom s čistou vodou. Nepridávam link, keďže existujú rôzne typy médií, z ktorých si musíte vybrať: lesklé, matné, na pouring techniku, s perlovou štruktúrou… kreativite sa medze nekladú. Ja ľúbim svoje už spomínané lesklé pomaly schnúce, ktoré dúfam, že sa nikdy neprestane predávať.

Olej schne tak, ako ho vidíte po nanesení. Akryl zasychá o pár odtieňov tmavší. Tu sa dostávame k tomu, prečo sa mi nedarilo namaľovať polárnu žiaru tak žiarivú ako by som chcela. Použila som na ňu tak jasnú žltú a citrónovo-zelenú, všetko krásne, a o 5 minút z toho bola tmavá machuľa! No, mala som nervy, poviem vám. Vždy namixujte farbu svetlejšiu, než si myslíte, že potrebujete. Inak ostanete v šoku, ak chcete, aby objekt na obrázku vynikol. S olejovou farbou sa toto vraj nedeje, čo je jej nesporná výhoda. Uf, inak miešanie farieb a dokupovanie odtieňov by vyšlo na samostatný článok. Tak, už máme tip na článok o štetcoch, miešaní, pomôckach… Mnoho toho spomeniem najmä takto, pri dielkach. Čo by ste si chceli prečítať?

Čo platí pre obidve farby? Maľujte vo vrstvách. Hlavne pre olej platí, začať pozadie redšou textúrou s riedidlom a postupne pokračovať čistou farbou, až po najhustejšiu, s hutným ľanovým olejom. Inak sa vám to celé zmieša do jedného bordelíku, keďže už viete, že olej schne pomaly. S akrylom to ale v podstate robím tiež. Pozadie robím viac zriedenou textúrou, médiom či dokonca s trochou vody. Postupne pridávam viac detailov, hutnejšou konzistenciou. Ukážem vám to inokedy pri inej krajinomaľbe. Avšak aj pri tejto (keď si ju priblížite) si môžete všimnúť, že vrcholky majú konzistenciu až pastovitú. Rovnako sneh.

Nakoniec fixácia. Určite ju nepodceňte, chráni dielo pred UV žiarením a pekne ho zakončí. Kúpiť si môžete tekutý lak v kelímku alebo lak v spreji. Na olej sa odporúča použiť damarový lak a nanášať ho veľkým štetcom. Netrúfam si tvrdiť, po akej dlhej dobe, keďže olejové farby odskúšané nemám, ale tipla by som tak mesiac. V prípade hrubých vrstiev dokonca niekoľko mesiacov. Čo akrylové farby? Ja som začínala s lakom v kelímku, ale mala som pri nanášaní celkom stres, že rozpatlám štetcom celú maľbu, aj keď suchú. Posledný obraz som fixovala sprejom, čo mi síce neubralo na strese, ale je to určite pohodlnejšie použitie, hlavne v začiatkoch. Sprejom však musíte fixovať vonku alebo vo vetraných priestoroch, keďže obsahuje benzín. Ideálne s rúškom, aj keď skončí doba koronavírusová. Robím to na veľkej chodbe v paneláku, pod oknom. Nezabudnite si pod obraz položiť veľa novín, lebo zalakujete aj podlahu, ako prvýkrát ja. 😀 Radí sa pred lakovaním potrieť uschnutý obraz ešte médiom, ja to nerobím, ale v prípade predajného diela nad tým asi pouvažujem. Je to ochrana naviac, a o to dlhšie čakanie.

Postupujem tak, že akrylovú maľbu nechám úplne uschnúť aspoň týždeň, až potom ju zafixujem, a nechám znova schnúť minimálne 3 dni. Je dôležité, aby ste boli fakt trpezliví a dali si načas. Aj keď sa vám zdá obraz úplne suchý. Hlbšie vrstvy ešte kompletne uschnuté byť nemusia. Fixovaním by ste farbu zadusili, mohla by začať praskať. Ak niekoho chcete prekvapiť obrazom, majte aspoň týždeň a pol rezervu na fixáciu. Ak pod vrstvu laku natriete aj médium, tak ešte o niekoľko dní naviac. Nechcete predsa hotový výtvor, ktorý vám zabral toľko práce, netrpezlivosťou zničiť.

Záverečný lak, či už v kelímku alebo v spreji, zoženiete v troch finišoch: lesklý, saténový a matný. Matný dodá pekný, moderný efekt najmä abstraktu a krajine, na druhej strane isto si viete predstaviť, ako matný povrch nepekne odráža svetlo. Lesklý záver je medzi umelcami najobľúbenejší, lebo krásne zvýrazní farby a dodá obrazu „život“, no keď lesklý obraz zavesíte oproti svetlu, znova na ňom z diaľky neuvidíte vôbec nič. Lesklý povrch má veľmi silné, až zrkadlovité odrazy svetla. Ja používam saténový, čo je príjemný kompromis medzi elegantným matným finišom, no zároveň jemný lesk decentne zvýrazní aj farby na plátne.

A bezprostredne po maľovaní, najlepšie ešte priebežne počas neho, vyčistite štetce. Ako materialistku, ktorá má svoje veci rada, ma veľmi zlomilo, keď mi na štetci uschla farba. Ak vám akryl zaschne na štetci, je mu koniec. Využívam ho aspoň na ťupkanie rôznych textúr. Našla som síce prípravky na odstránenie zasušeného akrylu, no nemám s nimi skúsenosť.

Na to, že som v tejto rubrike chcela zachovať skôr kratšie články, sa toho textu nazbieralo celkom dosť, že? Ja to asi nedokážem, chváliť sa svojou tvorbou len tak, bez pridanej hodnoty. Snáď som vám trochu pomohla, a ak by ste sa chceli niečo opýtať, máte na svoju otázku priestor tu, v komentoch. Nabudúce vám ukážem ďalšie ceruzkové výtvory, tentokrát zvieratká.