Nikdy neviete, kedy nadíde váš čas. Môže to byť pokojne aj dnes. Kruté, ale je to tak. Keby ste si mali prečítať jediný článok na mojom blogu, prosím, nech je to tento. Chcem sa dnes s vami podeliť o to, aké je zažiť na vlastnej koži pominuteľnosť života a motivovať vás uvedomiť si vašu silu, ktorú máte šancu využiť, kým žijete. Sama som sa totiž pozerala smrti priamo do očí. Moje cesty sa skrížili s terénnym autom.
Ako inak začať prispievať do rubriky o tvorení, ak nie príspevkom o samotných začiatkoch? Viem, ste si veľmi dobre vedomí toho, že pokrok sa dá dosiahnuť jedine praxou a časom. Ale čo ak to nie je stopercentná pravda?
Kapela odhodlaná hrať pre desať ľudí. Zúfalec stojaci na mieste činu skôr než stihli pricestovať samotní hlavní aktéri. Pitný režim pod pódiom. Dá sa to všetko spojiť do jedného večera? Dá! Takto.
Môj druhý blogerský počin plný kozmetiky, dobrého jedla a povzbudivých slov do nepohody. Virtuálna lúka, na ktorej si môžete kedykoľvek oddýchnuť a načerpať trošku harmónie.
