Na SHARPE 2021 vďaka náhode

od | 17. 09. 2021 | Spod pódia | 0 komentárov

Čaro neplánovaných akcií. Akým „nedopatrením“ som sa na tomto mieste ocitla? Prečo vám odporúčam spoznať a navštíviť SHARPE, ak sa oblúkom vyhýbate mainstreamovej kultúre? Rozlúčme sa spolu s tohtoročnou festivalovou sezónou, a poďme si bližšie posvietiť na novú hudbu od synťákov až po gitary. Zahoďte nachvíľu predsudok, že všetko, čo je dobré, už dávno poznáte.

*

Mohlo to byť uprostred leta, keď som akurát trávila týždeň u P. (okrem iného aj ako môjho spoločníka na koncerty). V priemere sa vidíme tak raz za uhorský rok, a podobne dlhé obdobie sme nechávali rádio zapadať prachom. Ak už nejaké našim pričinením hrá, tak jedine Rádio FM. Práve sme si ho zapli len tak do pozadia, keď neočakávane, ani nie päť minút odvtedy, ohlásili súťaž: „Tipnite si, koľko slovenských kapiel vystúpi na festivale SHARPE.“

Meh, nechce sa mi, aj tak tu nemám laptop, hovorím si. Ak totiž niečo nenávidím, je to písanie na telefóne. „Ty pošli,“ vravím P., ktorý už mal mobil dávno v rukách, pretože kontroloval lineup. Všetko sme nechali bokom, teraz už sme naše sústredenie nasmerovali do ľavej hemisféry mozgovej, a počítali pravdepodobný výsledok. Nejako sme dospeli k výslednému odhadu, ktoré P. chvíľu na to odoslal FM-ku. Mali sme však vlastne odhady dva, čo ma celkom nalomilo poslať e-mail tiež. Medzičasom mi ešte oznamuje, „Naty, máš tam aj Isobutana,“ a to už som neváhala. Na mini verzii Pohody v júli ma totiž značne mrzelo, že vynechám práve jeho a FVLCRVM-a. Nakoniec druhý menovaný zavítal na FRAJ a prvého by som mohla potencionálne vidieť na SHARPE. Pochybovala som, že niekto bude o štvrtej popoludní leňošiť v posteli a počítať slovenské kapely… tak som skúsila druhý tip aj ja.

„Blížime sa k vyhláseniu víťazov, ktorí navštívia septembrový SHARPE. Správna odpoveď je 23, a najbližšie k tomuto číslu bol…“ Ten, čo sa práve vracal z wécka. Ooo, dva vstupy sú naše! „Druhý správny odhad mala Natália s číslom 21, gratulujeme ti.“ Čo? Ešte aj ja?! Chvíľu sme si repetitívne pripomínali, či sa tak voláme naozaj, a keď nám pípli e-maily od moderátorky Vierky, rozdýchali sme to. Pro-pass na celú akciu dostal P., ja ticket na hudobný program, a rovnaký ticket P. posunul jeho kolegovi, ktorý tiež rád objavuje novú hudbu, tak aspoň niekomu urobil radosť.

vstup

Nech sa páči, zoznámte sa so SHARPE

Pomerne nový festival, ktorého ročník bol tentoraz tretí v poradí. Nájdete ho v priestoroch Novej Cvernovky v Bratislave, a zrejme aj budúci rok počítajte s prvým septembrovým piatkom a sobotou, ktoré mu patria. Ak nepochádzate z okolia, budete si musieť nájsť ubytovanie v meste.

Spomenula som dva rôzne typy vstupeniek. Môžete si teda zakúpiť festival ticket so vstupom iba na hudobnú časť, alebo pro-pass, ktorý zahŕňa aj možnosť zúčastniť sa popoludňajších konferencií a workshopov s hudobným zameraním.

Hlavnou myšlienkou SHARPE je, ako už jeho názov napovedá, priniesť na Slovensko inovatívnu, osobitú akciu s nepopierateľnou identitou sharp odvážlivcov, ktorí sa neboja konzervativizmus odhodiť na víkend do kúta. Chcú dostať novú, sviežu hudbu medzi ľudí, ktorí ju radi objavujú a medzi booking agentov, ktorí majú moc ju posunúť ešte ďalej. Ďalším zámerom je prepojiť vás ako návštevníkov so zákulisím organizácie hudobných podujatí, a prostredníctvom diskusného programu vám tak priblížiť, ako hudobný biznis funguje.

Zopár príhod, radostí, strastí a gastro kútik

Podídeme ku vstupu, vzápätí P. zistí, že neobdržal správnu farbu náramku. Bojuje tak s jeho stiahnutím z ruky, zvažujúc jej amputáciu; našťastie sme sa obišli aj bez takýchto opatrení a situácia sa vyriešila. Ach, ako som si len myslela, že aspoň niekam nepritiahnem tieto ošemetnosti, ale ja ich snáď prenášam aj na druhých. Neradno so mnou niekam ísť. Vo všetkých mojich reportážach sa objavuje minimálne jedna okolnosť, pri ktorej sa pousmejete popod fúzik. Snáď som nečakala, že na SHARPE to bude inak?

A tak sme si to namierili rovno doľava, rozumej jediným smerom spomedzi všetkých na mape, ktorý nám neponúkal vôbec nič. Teda nám, smrteľníkom s červeným náramkom pre hudobný program. Nachádzala sa tam cukráreň, pred ktorou nás stopol security pracovník, že dovnútra smú len návštevníci s modrým náramkom. Zasmiali sme sa s P. na mojich obmedzených právach kúpiť si koláčik, a pobrali sme sa preskúmať okolie… správnymi smermi. Vidíte, aký je môj zmysel pre dezorientáciu (často zmieňovaný v celej hudobnej rubrike tohto blogu) nákazlivý?

Pociťovala som už celkom naliehavý hlad, preto sme sa – už traja – rozhodli oťukať s ponukou jedla. Aj napriek faktu, že bol toto môj premiérový ročník, neuniklo môjmu zraku, že si SHARPE snaží udržať svoj postoj aj pri výbere gastro stánkov. Rozhodne to ako človek, ktorý si takmer nikdy neobjednáva festivalové klasiky, podporujem. Tento rok ste si mohli objednať napríklad pizzu, druhý stánok pokrýval misy s mäsovým alebo vege základom, ktoré ste si mohli nakombinovať podľa svojich preferencií, a pri treťom som potláčala výbuch smiechu, keď som v ňom zbadala bundáškeníre. Tie ma tak trochu preniesli domov na juh a na FRAJ. P. skonštatoval, že sa to trochu komplikovane papá. Inak sme obidva dni boli takmer stále verní práve druhému stánku, prinieslo to však svoje nevýhody, keď nás potom prekvapili kŕče. Pravdepodobne sú naše organizmy tak trochu citlivé na niektoré kombinácie, ktovie? Preto – napriek tomu, že bolo všetko na jednotku – by som mala možno tip na ďalší ročník, pridať ešte stánok s niečím jednoduchším – otrepaný, no nestarnúci langoš, hranolčeky, alebo pokojne niečo zaujímavejšie. Hmm, narýchlo mi napadá napríklad niečo ako Fašírkovo – pokrm príznačný pre Slovensko, pritom podávaný moderným spôsobom, s výberom aj pre vegánov.

Mimochodom, ak by som mala vypichnúť jedno rozhodnutie, ktoré ľutujem, sú to tri vrstvy oblečenia. Ak vám tiež drkocú zuby už od 20 °C nižšie, bundu a pančuchy nechajte napriek tomu doma, festival sa koná z väčšej časti vnútri. To zároveň znamenalo zopár úzkostných momentov na menších, stiesnenejších stageoch, kedy som bola rada, že tam nie som sama. Ak vám zvykne byť podobne nevoľno, tu som písala, ako s tým zvyknem v takýchto prípadoch zatočiť. Každopádne, väčšinou chvíľa strávená vo WC kabínke to istí.

Ďalší deň si P. odbehol vypočuť niekoľko spomínaných konferencií. Menšou nevýhodou pre niektorých môže byť angličtina, keďže hostia prichádzajú zväčša spoza slovenských hraníc. Aj P. zhodnotil, že sa potreboval stopercentne sústrediť, a i tak nebolo vždy jednoduché zachytiť úplne všetky informácie. Tento rok ste sa mohli dozvedieť viac napríklad o dôležitosti slobody v dnešných časoch a jej zásadnom vplyve práve na hudbu, nasledovne o tom, ako musí festival vyniknúť v tom nekonečnom množstve nových akcií, tiež o možnostiach prepojenia koncertov s ekologickými riešeniami vzhľadom na klimatickú krízu, o budúcnosti nezávislých labelov v dobe streamovania, o spájaní a budovaní vzťahov mesta s jeho domácou hudobnou scénou, a hlavne, aký je postup a čo je zodpovednosťou agentov pri bookovaní vašich obľúbených kapiel.

životná múdrosť

Hudobné tipy

Toľko k osobným dojmom, presuňme sa teraz k tomu dôležitejšiemu. Fotenie koncertov je niečo, na čo si stále zvykám vcelku pomaly, a práve SHARPE som si užívala hlavne offline. Narazila som preto na kameň úrazu, nemám takmer nič vizuálne, s čím by som sa mohla s vami podeliť. Nuž, nabudúce si dám pozor.

Tento festival je svojský v tom, že naň nemôžete ísť s mindsetom „to nepoznám, to nebude dobré.“ Naopak, ak máte otvorenú myseľ pre objavovanie novej hudby, zapáči sa vám tam. Taký je totiž charakter nielen SHARPE, ale aj Novej Cvernovky, kde sa budete cítiť ako doma, ak ste tak trochu… odchýlení od hlavného prúdu. Lineup bol zaujímavý tým, že začínal až po siedmej večer a končil v skorých ranných hodinách. To už môj organizmus druhý deň celkom nedával, a veru neviem, čo chcem robiť o rok na Primavere, s lineupom zostaveným podobnou formou.

Každopádne program bol slušne natrieskaný, niekoľkokrát sme koncerty delili na polovicu, i tak sme nestihli vidieť všetko, čo nás zaujímalo. Keďže toho bolo ozaj dosť, a všetko na mne zanechalo silný dojem, rozhodla som sa tentokrát neopisovať každý koncert zvlášť. Spomeniem preto mojich favoritov, ktorí stoja za to, aby ste si na nich našli chvíľu čas a niečo si od nich pustili.

Isobutane (+ Arx + Mlsblk)

Očakávania boli vysoké, keďže bol Iso náš subjektívny headliner. Celá tá hodinka ich dokonca s prehľadom predčila. Chvalabohu sme sa stihli natlačiť čo najviac dopredu, síce to na jednom z najmenších stageov nebolo jednoduché si udržať. Atmosféra mi trochu evokovala Orbital s ich nadpozemskosťou, a túto kozmickú jazdu tam väčšina z nás pretancovala (ak sa to dá tancom nazvať) od prvej minúty až po poslednú. Ak som vás nalomila si od neho čo-to vypočuť, očakávajte nákazlivé elektronické melódie, ale tak trochu z inej dimenzie. Výborne sa pri nich pracuje a dumá o zmysle života. Obzvlášť blízka mi je jeho náklonnosť k lo-fi prvkom, ktoré – mám pocit, že ako jeden z mála na Slovensku – využíva vo svojej tvorbe.

♫ 300 000 kms

Isobutane + Arx + Mlsblk

Berlin Manson

Toto, vážení, pasujem za môj objav roka v rámci slovenskej hudby! Rap počúvam zriedkavo, ale Berlin Manson medzi to málo rozhodne zaradím. Konečne niečo, čo je fakt iné, priamočiare, bez pózy. Ľahko bizarné, bláznivé a s nápadom, presne tak, ako to mám rada. Naživo to celkom rozbili, malo to ešte väčšiu energiu ako z nahrávok. Ich tvorba mi vzdialene pripomína The Death Set, obdobu z Austrálie. Škoda, že som vypátrala iba štyri songy. Zjavne to bude celkom nový počin, tak dúfam, že sa dočkáme ďalšieho materiálu, aj koncertov. Teším sa, že sme stihli prehodiť dve slová aj na mieste, a inak zdravím, dúfam, že do roka už budete slávni a bude ešte nejaká world tour!

Inak, nemáš náhodou pokazený reprák?

Berlin Manson

Warm Graves

Za ich objavenie vďačím práve P., ktorý mi ich stihol poslať ešte pred festivalom. Čo sa týka zahraničných kapiel, bol pre nás ich koncert jednoznačne najlepší. Zvuk Warm Graves vyvoláva vo mne pocity podobné pohľadu na šumivé more, odrážajúce spln mesiaca. Minimum svetla z reflektorov, maximum mrazivých, kovových tónov a strohé hlasy, akoby úpenlivo pátrajúce po ceste von z tmy. Nejako takto dramaticky pôsobil ich koncert. Odporúčam ich hlavne tým z vás, ktorí máte blízko k post-rocku.

Best Ezra

Warm Graves

Lomnické Čháve

Vráťme sa znovu na Slovensko. Konkrétne na sever, kde vznikla kapela, ktorej členovia sa rozhodli nadopovať vás dobrou náladou a rozhýbať vás, aj keď ste to nemali v pláne. Vtipné je, že som si ich chcela pozrieť už dávnejšie, no vždy mi do toho niečo vošlo, ani len online koncert som nestihla. Teraz sa mi naservírovali ako na podnose, a mohla som si rezkú rómsku muziku v ich prevedení vychutnať konečne aj naživo. Veľmi sme sa nasmiali na ich karanténnej verzii známej pesničky, ktorú vám sem rovno hodím, lebo stojí za to.

Karanténa

Lomnické Čháve

Pódium

Pre tých, ktorým tu chýba ešte nejaká hardcorová smršť, mám tento posledný tip. Ak by ste si nikdy nepomysleli, že španielčina a tvrdá hudba idú ruka v ruke dokopy, je načase sa o tom presvedčiť. Koncert explodoval zúrivými emóciami, nenechal nás vydýchnuť jedinú minútu. Speváčka väčšinu času trávila pod pódiom s fanúšikmi, aj preto sa mi nepodarilo vyfotiť ich. Vynahradiť si to môžete živým záznamom nižšie.

live záznam z ESNS

Z južných končín by sa vám mohli pozdávať aj Black Maracas, ak ste skôr na klasický rock. Zo slovenskej IDM si ešte plánujem viac prelustrovať Dead Janitor, dávam vám ho do pozornosti, pokiaľ máte radi temnejšiu elektronickú hudbu. Zaujal ma aj projekt Quatro Emocione, zjavne inšpirovaný japonskou pop kultúrou. Práve cez nich som si však vychutnávala svoj kurací bowl, no príjemne mi do toho nôtili v pozadí. Na dvadsať minút ma omráčili svojím chladným popom aj východoslovenskí White Place, pohrávajúci sa s psychologickými motívmi. Ak by Pódium vyliezli z pekla, potom White Place by spadli z nebies. Za zmienku stojí aj Zbigniew Chojnacki, ktorý vás určite šokuje tým, že na svoje experimentovanie so zvukom používa, podržte sa, akordeón. Predstavuje vám nekonečné možnosti tohto nástroja, a skutočnosť, ako ďaleko sa až dá s improvizáciou zájsť.

Ďakujeme za možnosť byť svedkom ďalšieho zaujímavého festivalu, asi jediného svojho druhu na Slovensku. V krajine, v ktorej stále najväčší úspech žne úplne iný typ kultúry, určite nie je jednoduché budovať miesto, ktoré dáva dýchať predovšetkým novej hudbe. Predsa len je rozdiel organizovať koncert s dvomi predkapelami, a celý festival postavený na základoch neznámych progresívnych vôd. Pozitívne ohlasy však potvrdzujú, že stojí za to, pokračovať v tejto ceste aj naďalej.

SHARPE 2021

0 Komentárov

Priestor na diskusiu

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Všetky články